Navrat do detskych cias
...alebo o tom co sme s kolegynou pod stolom robili.
Ako pracovne velmi vytazeni ludia, hlavne poobede a ku koncu tyzdna musime s vedla mna sediacou kolegynou riesit existencionalnu otazku co robit, aby rucicka hodin (ci skor cislo vpravo dole na monitore) nestala na mieste a nejako nam ten plateny cas v praci ubudal.
Vzhladom k tomu, ze by nas kolegovia oznacili za pocitacovych ci internetovych maniakov by sa zdalo byt riesenie nudy na dosah - ano, internet, zasnubena zem v najhorsom webchatov, v lepsom pripade zaujimavych webstranok je nam zakazana a skenovat siet a hladat cez ktory port sa dostat von sme lenivi (teda hlavne ja). Na stole ani nemam vedla 19" LCDcka a velkej multimedialnej klavesnice moc miesta na pohodlne rozlozenie si notebooku (budiz mozno sa odhodlam nainstalovat si do PC USB Bluetooth dongle s tym, ze budem nosit okrem mobilu navyse do prace len ten a takto oklukou si spristupnim internet). Co teda robit v pripade, ze nas prestane bavit hranie Solitaire ci Tetrisu a e-maily nechodia (resp. chodia lenze precitanie a odpoved na ne zaberie len par minut)?
Vzhladom k tomu, ze sa nemozeme velmi vzdialit od pracovneho stola a splasene pobehovat po kancli a hrat detske hry zvonku nam ostavaju skor uz len tie zo sk. lavic.
Tak sa stane, ze si vezmeme do ruky papiere, poverime dalsiu kolegynu hovorenim pismen s tym, ze ideme obaja zanietene hrat Meno, mesto, zviera, vec - aspon nas nemoze nikto obvinit, ze sa nesnazime rozsirovat a precvicovat si svoju slovnu zasobu a v pripade miest aj geograficke znalosti o Slovensku obcasne s vyuzitim miest nasich pobociek (kolegyna podvadza pohladmi na firemne materialy) a prip. hladanim obci vo firemnom systeme, ked uz vazne nevieme aka obec na Slovensku je na E. :-) Jedno sa musi uznat, nie je nad ten pocit ked zrevem na siroke okolie Stop! a som ten kto ju predbehne. Ostatni kolegovia si pri pohlade na nas len klepu na celo ci sme normalni, co si mysli sef na nas sa pozerajuci radsej nerozoberam.
Na hranie Hadaj na co myslim, poobede vycerpani obedom kysnuc na zadku, neschopni zloziteho premyslania a radsej snivajuc o nejakej sieste v posteli, velmi nemame naladu.
Nuz co nam este zostava, mame tu Piskvorky, lenze tie vyzaduju pre nase lenive prsty prilis mnoho kreslenia mriezky.
Tak sa stane ze si zahrame par kol Obesenca, kde konecne ako v jednej z mala hier vediem a kolegynu ani za nic nenapadne hrncek na jej stole, obom nam zostava len ticho zavidiet dalsiemu kolegovi s kolegynou, ktori tam mastia karty, ktore my ako poctivi pracovnici zatial nemame ako standardnu vybavu zasuviek.
Na zaver duchaplne stravenej pracovnej doby hranim Obesenca a premyslanim nad tym ake hry sme este nehrali a nie sme ich lenivi hrat kolegynu napadne spasonosna myslienka hry kde rozdeli A5tku na 2 polovice s tym, ze si tam kazdy rozmiestni 3 velke tanky, 5 vacsich pevnosti (stvorce) a 10 guliciek s tym, ze princip hry spociva v rychlom vystreleni ciary na druhu polovicu supera, kde sa pri rychlom tahu snazite paralyzovat pokial mozno najviac nepriatelskych objektov. Tato verzia hry sa ukazuje byt ponekud nezaujimava pre moje gramblave ruky, ktore nevedia nic trafit a este sa mi podari aj zlomit si pero naco sa pusti kolegyna do huronskeho smiechu na cely kancel. No vsak sa jej to smeje, ked mi ona pri machani perom skoro vypichla oko...
Po jej vitazstve ju napada lepsia verzia (ako sa vola tato hra?), rozdelit A4ku na 2 polovice s rovnakymi pravidlami hry, az na to, ze na kazdu polovicu obkreslime cesky 50-haliernik (jedina mala minca po ruke) a z tychto pozicii budeme prstom strielat danym 50-haliernikom pri ktoreho kazdom zasiahnuti a prekryti casti nepriatelskeho kruhu zaskrtame plochu ktoru prekryl az kym nebude preskrtnuty cely nepriatelsky kruh a nepriatel eliminovany. S tymto sa sprvu poberame od stolov na fajciarku nech si kolegovia myslia co chcu a kedze tam hru zdaleka nedohrame po navrate k stolom a skonstatovaniu, ze na nich nie je na takuto hru dostatok miesta si davame papier na zem a skusame to tam hrat z kresiel, rumenec v tvari a mierne bolesti hlavy u oboch, nas donutia ist pod stol a tam hru hrat poctivo cupiac pri zemi. Kolegyna vyhrava, piatok konci a ked je jasne ze vyhra, odchadza az definitivne po malom nadcasovani kvoli vitazstvu domov.
Poznate este nejake hry, ktore sa daju hrat len s papierom a perom za stolom (ci este lepsie bez nich)? Vopred dik za radu, aj ked si uz pripravujem peniaze na kupu kariet nech nemusime riesit dilemu nudit sa ci vymyslat si hry na zabavenie.
PS: Pracujeme v sukromnom (nie sta(s)tnom) sektore, nie sme plateni z penazi danovych poplatnikov.
PPS: Akakolvek podobnost s realitou v tomto prvoaprilovom prispevku je cisto na vasej ne/dovere.
>> Novší - Smutim kvoli vcerajsku
<< Starší - Papez Jan Pavol II. je mrtvy, Terri Schiavo je mrtva, Milan Rafael je mrtvy
Hra sa to tak, ze sa urobi niekde na papieri na priesecniku ciar bodka - to je akoze branka. Hraju 2 hraci, jeden je brankar a jeden je utocnik. Brankar zacina, "vykopava" loptu od branky - co spociva v tom, ze obtiahne (zakresli) 1 usecku (podla stvorcekoveho papiera) od bodky ktorymkolvek smerom. Brankar vzdy taha len 1 usecku. Dalej je na tahu utocnik, ktory taha vzdy presne o 2 usecky a snazi sa dat gol - vratit sa do branky, t.j. na bodku. Gol nemoze dat pocas prvej usecky, t.j. musi na bodke skoncit prave 2 useckami. Asi to moc zrozumitelne nepisem, co..?